sergejkozlik

Vysoké ceny energií na Slovensku sú odrazom Dzurindovej privatizácie energetiky a plynárenstva po roku 2000, po odchode Mečiarovej vlády. Ceny sú vyššie ako v okolitých krajinách. Dzurinda bezuzdne oklamal občanov pri referende o zákaze privatizácie strategických sieťových odvetví, ktoré sa konalo spolu s parlamentnými voľbami na jeseň 1998. Dzurinda sľuboval, že jeho vláda bude zárukou toho, že tieto odvetvia zostanú v štátnych rukách. Opak bol pravdou. Za pár rokov Dzurindovej vlády boli za zlomok skutočnej hodnoty presunuté do zahraničných rúk banky, poisťovne, energetika, plynárenstvo i telekomunikácie. Celkom bolo za pravicových vlád sprivatizovaných 84 % majetku štátu, ale mainstream neustále pripomína len 16 % realizovaných za Mečiara. Mikloš komentoval privatizáciu sieťových odvetví tak, že štát sa zbavil majetku a odovzdal ho do rúk lepších, súkromných majiteľov. Zisky z týchto odvetví dnes putujú za hranice Slovenska a chýbajú v štátnej pokladni. Z cudzieho krv netečie, a tak sa nemožno čudovať, že zahraniční vlastníci rôznymi spôsobmi nafukujú náklady, ktoré platia občania a domáca podnikateľská sféra. Stačí vidieť, ako taliansky ENEL naťahuje dostavbu 3. s 4. bloku JE Mochovce. Za Mečiara by tú dostavbu Slovenské elektrárne sfúkli za tri-štyri roky a za polovičné náklady. Dzurindovci sa podpísali aj pod predčasné odstavenie dvoch blokov JE Jaslovské Bohunice, ktoré na Slovensku produkovali najlacnejšiu elektrinu. Po rekonštrukcii realizovanej za Mečiarovej vlády bol predpoklad ich aspoň 30 ročného fungovania. Napriek kladným stanoviskám Medzinárodnej komisie pre atómovú energiu, ako najvyššej inštancie, Dzurindovci pristúpili pod tlakom Rakúska na zníženie doby ich prevádzkovania na polovicu. Za to dnes platíme vyššie ceny energií ako inde. Aj tí, čo sme Dzurindovcov nevolili.