Značná časť mladej generácie na Slovensku nemá ani len elementárne vedomosti z modernej histórie. Myslí si, že Európu v 2. svetovej vojne oslobodili Američania, že Slovenské národné povstanie bolo pučom proti Tisovmu štátu a že holokaust je výmysel, lebo ho na vlastnej koži nezažili. Pokladáme preto za potrebné pripomínať si míľniky slovenskej histórie.
Hitlerovský fašizmus bol doposiaľ najväčšou hrozbou pre existenciu európskych národov, v tom najmä tých slovanských. Každú formu odporu voči tejto krutovláde preto treba principiálne oceniť a pripomínať najmä mladej generácii.
Vojnový Slovenský štát, akokoľvek si ho niekto môže idealizovať, legitimizoval vôľu Hitlera. Bol to vazalský štát fašistického Nemecka. Pomohol časti obyvateľov Slovenska v závetrí prežívať hrôzy vojnových čias, ale pre desaťtisíce spoluobčanov, najmä príslušníkov židovskej a rómskej menšiny, ale aj odporcov fašizmu, bol rampou do pekla koncentračných táborov. Forma konečného riešenia, alebo v lepšom prípade osud otrokov, čakali aj na slovenský národ, keby sa dejiny sveta po bitke pri Stalingrade neobrátili a neviedli k úplnej porážke fašistického Nemecka a jeho spojencov.
Slovenské národné povstanie bolo historickou odpoveďou pre ostatnú Európu, že sloboda a sebaurčenie sú pre nás vzácnejšia ako formálna samostatnosť. Spolu s Varšavským povstaním a odbojom v bývalej Juhoslávii patrilo k najväčším protifašistickým vystúpeniam v Európe.
Povstaním sa pre slovenský národ vytvorila kvalitatívne úplne nová situácia. Znamenalo pre slovenský národ vstup do proti hitlerovskej koalície. Vytvoril si politické, vojenské a štátne inštitúcie, bez výraznejšieho zásahu zvonku rozhodoval o svojich záležitostiach v takom rozsahu, ako nikdy predtým. Deklarácia SNR z 1. septembra 1944 sa svojím tónom ponášala na Martinskú deklaráciu z 30. októbra 1918, keď rovnako zdôrazňovala, že Slovenská národná rada je „jedine oprávnená hovoriť v mene slovenského národa“. Povstanie tak nadobudlo aj štátotvorný rozmer, i keď bezprostredne v povojnovom období sa nemohol prejaviť. Slovenskú národnú radu si však už nikto nedovolil zrušiť.
Boj za slobodu je to, čo potvrdzuje právo na existenciu národov. Patrí k tomu aj hrdosť a dôstojnosť, s akou dala časť národa prednosť večným hodnotám pred krátkodobým bytím. Preto je Slovenské národné povstanie silným miestom našich dejín. Tak, ako si nikto nedovolí spochybniť názov Veľká francúzska revolúcia, tak máme aj my dôvod hrdo sa hlásiť k pojmu Slovenské národné povstanie. Je do neho stelesnená hrdosť, odvaha, vzdor i sláva nášho národa. Vrátane utrpenia a životov mnohých nevinných ľudí, na ktoré taktiež neslobodno zabudnúť. Spochybňovanie významu Slovenského národného povstania preto pokladáme za útok na základné piliere našej štátnosti, nášho národného povedomia. Provokácie s fašistickými symbolmi predstavujú hlbokú a tupú neznalosť historických súvislostí a priamo ohrozujú podstatu nášho národného bytia.
Hlboko sa skláňame pred všetkými účastníkmi Povstania, ale i pred radovými občanmi, ktorí sa stali aktérmi tejto historickej udalosti, pred ich statočnosťou, odvahou a vytrvalosťou. Pred ich hlbokým mravným odhodlaním, ktorým by zahanbili mnohých súčasníkov, neschopných obetovať sa za vyššie princípy.